Najčastejšie poruchy reči v detskom veku

img_7031283

Nesprávna výslovnosť detí je najčastejším dôvodom prečo rodičia vyhľadávajú logopéda. Nemusí to však vždy byť tak. V krátkosti tu popíšeme diagnózy, s ktorými sa môžete u logopéda stretnúť predtým, než dieťa pôjde do školy. Podotýkame však, že článok neslúži na „samo-diagnózu“ Vášho dieťaťa. Správnu diagnózu a liečbu musí vždy stanoviť logopéd.

Dyslália – nefyziologická nesprávna výslovnosť jednej alebo viacerých hlások. O dyslálií hovoríme vtedy, ak dieťa po 6. roku života ešte nehovorí všetky hlásky (napríklad R, L) alebo vtedy, ak hovorí niektorú hlásku chybne (tzv. francúzske R, tzv. šušľanie a i.) a to bez ohľadu na vek. Iné oblasti jazyka (napríklad gramatika, porozumenie, slovná zásoba, jazykový cit a i.) sú veku primerané.

Oneskorený vývin reči – takto označujeme spravidla deti do 3 rokov, ktorých rečový vývin sa oneskoruje o viac ako pol roka oproti priemeru. Dieťa s oneskoreným vývinom reči ešte nemusí mať v budúcnosti problém s rečou – svoje oneskorovanie môže dobehnúť. Vývin reči by však mal byť sledovaný logopédom. Okrem toho Vám logopéd môže poradiť stratégie, ako reč u dieťaťa v danom veku stimulovať a podporovať.

Špecificky narušený vývin reči – vývinová dysfázia – Pokiaľ sa rečový vývin výrazne oneskoruje aj po 3. roku života, môžeme ho už označiť za narušený. Rovnako aj rečový vývin, ktorý sa v istom bode zastavil, či dokonca zhoršil, regresoval. Narušený vývin reči môže mať rôzne príčiny. Pokiaľ príčinou nie je iné postihnutie (mentálna retardácia, vývinový syndróm, sluchové/ zrakové postihnutie a i.) ale narušená je iba reč, ide o špecificky narušený vývin reči alebo vývinovú dysfáziu. Tá sa v každom veku prejavuje inak – napríklad v 3. rokoch iba 1-slovnými vetami, v 4. rokoch nesprávnou gramatikou, v 5. rokoch neschopnosťou prerozprávať rozprávku. Vývinová dysfázia sa delí na rôzne syndrómy podľa toho, ktorá oblasť jazyka je narušená viac alebo menej. Napriek tomu však neexistujú 2 deti s vývinovou dysfáziou, ktoré by mali úplne rovnaké príznaky a problémy. Preto je veľmi dôležitý individuálny prístup a príprava terapeutického plánu „na mieru“ dieťaťa. Vývinová dysfázia viac alebo menej postihuje všetky tzv. jazykové roviny: foneticko-fonologickú (výslovnosť, schopnosť „počuť“ hlásky a i.), lexikálno-sémantickú (slovná zásoba, porozumenie a i.), morfologicko-syntaktickú (gramatika, stavba vety a i.) a pragmatickú (nadviazanie kontaktu, udržanie rozhovoru a i.). Výslovnosť pri vývinovej dysfázií môže i nemusí byť narušená. Deti s vývinovou dysfáziou majú väčšiu pravdepodobnosť neskorších problémov v škole: v písaní, čítaní, hovorení, počítaní, učení… Preto musí byť terapia zameraná na rozvoj všetkých deficitných jazykových rovín, nie iba na nácvik správnej výslovnosti.

Verbálna dyspraxia – môže byť súčasťou vývinovej dysfázie. Dieťa s verbálnou (slovnou) dyspraxiou je špecifické tým, že spravidla vie vysloviť každú jednu hlásku samostatne správne, ale v slove ju nesprávne použije. Najnápadnejšie je to v slovách, ktoré sú neznáme, dlhé, či obsahujú viac podobných hlások (sušienky, okuliare, jeleň, limonáda,…). Dyspraxia je zjednodušene povedané spôsobená nedostatočnou schopnosťou skoordinovať pohyby jazyka, „nalepiť“ jednu hlásku za druhú. Pre efektívnu terapiu je veľmi dôležité i pochopenie a trpezlivosť ostatných členov rodiny.

Dysglosia – je nesprávna výslovnosť spôsobená myofunkčnou poruchou. Myofunkčná porucha postihuje jazyk ako sval. Často je spojená s nesprávnym prehĺtaním, oslabením svalstva jazyka, dento-faciálnymi odchýlkami – teda „krivými zúbkami“ a nesprávnym zhryzom. Môže (no nemusí) byť sprevádzaná aj skrátenou podjazykovou uzdičkou, problémami s jedením, dýchaním, alergiami, či astmou. Vo výslovnosti sa prejaví ako dysglosia: najčastejšie nesprávna výslovnosť sykaviek S,Z,C,DZ,Š,Ž,Č,DŽ, aj R a L. Častá je výslovnosť tzv. interdentálna, t.j. vtedy, keď môžeme počas hovorenia vidieť jazýček medzi zúbkami (ľudovo nazývané aj šušľanie).

Zajakavosť – porucha reči, ktorá postihuje primárne plynulosť. Rozvinutý obraz zajakavosti okrem neplynulého prejavu (ro-ro-roztrhané slovo, ppppredĺžená hláska, neprirodzená ____ prestávka a i.) obsahuje aj nadmernú námahu pri hovorení a psychickú tenziu, nepríjemné pocity. Zajakavosť je preto vhodné diagnostikovať čo najskôr, kým nie je celkom rozvinutá. U veľa detí môžeme zhruba v 3. rokoch sledovať mierne príznaky neplynulosti – opakujú vetu alebo časť vety, zaseknú sa, používajú viac „breptov“, hovoria veľa na jeden výdych a i.: „Mami mami mami mami, pozri sa, pozri sa, čo ____ somnašlanalavičkezamomom…“. Takéto zajakanie môže byť spôsobené rýchlym vývinom myslenia v danom veku a je fyziologické, teda prirodzené. V tomto období sa môže stať, že „pusa nestačí za tým všetkým, čo chce povedať hlava“. Toto obdobie by však nemalo trvať dlhšie ako niekoľko mesiacov a nemalo by obsahovať námahu, uvedomovanie si problému, negatívne pocity, či rozdeľovanie slov (m-m-m-mama, mmmama, ma-ma-mama). V ojedinelých prípadoch môže vyvolať náhlu nešpecifickú neplynulosť aj nesprávna dávka medikamentov, napr. od neurológa alebo endokrynológa. Ich správne nastavenie však zvyčajne reči opätovne vráti pôvodnú plynulosť.

Brblavosť – rovnako sa jedná o nesprávnu plynulosť reči, pričom najbadateľnejším príznakom je zrýchlené tempo reči a tzv. brepty. Narušená spravidla býva i skladba vety, jazykový cit a tvorba príbehov. Brblavosť nie je sprevádzaná psychickou tenziou, naopak, je neuvedomovaná. Jej výskyt v detskom veku však nie je vysoký.

Porucha reči ako sprievodný znak, symptóm iného postihnutia – poruchy reči sa zvyčajne vyskytujú aj pri týchto ďalších problémoch: DMO – detská mozgová obrna, Downov syndróm, ADHD alebo ADH – tzv. hyperaktivita, sluchové postihnutie, mentálna retardácia, rázštep podnebia, zrakové postihnutie, telesné postihnutie, autizmus, ĽMD – ľahká mozgová dysfunkcia, neurologické a hormonálne problémy, opuchy mozgu, oneskorený motorický vývin, deti zo sociálne slabšieho prostredia a iné. Logopedická terapia je v tomto prípade zameraná špecificky vzhľadom na dané postihnutie. V súčasnosti existuje aj mnoho špecializovaných centier pre deti s konkrétnou diagnózou, v ktorých pracuje aj logopéd. Takýto logopéd je ideálny, pretože sa špecializuje na danú problematiku a má možnosť úzko spolupracovať s ostatnými odborníkmi.

Detská hyperkinetická dysfónia – je porucha hlasu, ktorá je typická pre detský vek. Jej príčinou je najmä zneužívanie hlasu a jeho nesprávne používanie. Takéto dieťa je napríklad často zachrípnuté, má neprirodzený chrípavý hrubý hlas, neprávne dýcha, rado kričí. Detskú hyperkinetickú dysfóniu však diagnostikuje ORL – „ušno-nosno-krčný“ doktor alebo foniater. Medikamentóznu liečbu (sirupy, lieky), ktoré Vám predpíše, je však vhodné doplniť aj nácvikom správneho dýchania, tvorby hlasu, poučením, ako hlas nezneužívať a preventívne predchádzať ďalším problémom. Nácvik správneho používania hlasu i rady Vám poskytne logopéd alebo hlasový pedagóg.

Palatolália – je porucha hlasu pri rázštepe podnebia. Takéto deti sú väčšinou zachytené už po narodení a odoslané do rázštepovej poradne, kde by im mal byť odporučený logopéd.

Mutizmus – je označenie pre náhlu stratu reči, pričom príčina nehovorenia je neurotického pôvodu. Zaraďujú sa sem napríklad stavy po šoku, ktoré však vo väčšine prípadov bývajú dočasné. Špeciálny druh mutizmu je tzv. elektívny mutizmus – výberová strata reči s negativistickým postojom a tzv. surdomutizmus – strata reči pri strate sluchu.

 

Zdroj: www.aktivko.sk