Max Kašparů: Prečo sa mení naša spoločnosť k horšiemu?

slider_1.jpg

Abnormalita sa vníma ako normalita a neprirodzené veci sa považujú za prirodzené. Stále viac ľudí hovorí, že svet sa rýchlo mení. Zmeny môžeme sledovať v spoločenskej atmosfére, vo vzťahoch medzi ľuďmi i v politike. Mnohí ľudia pôsobia odmerane, málo komunikujú, nevedia vyjadriť emócie, sú neosobní, nevedia sa nadchnúť pre niečo krásne, nevnímajú krásu prírody alebo svoje okolie. Pôsobia ako naprogramovaní roboti. Menia sa aj sociálne väzby.

Tieto zmeny vnímajú bežní ľudia i odborníci. K týmto témam sa na rôznych prednáškach či v Českom rozhlase často vyjadruje i český psychiater, spisovateľ, pedagóg a gréckokatolícky kňaz Prof. PaedDr. ThDr. MUDr. et MUDr. Maxa Kašparů Ph.D., dr. h. c. Aké sú jeho názory na dnešnú dobu?

 

Zlo a dobro existovalo vždy, ale bolo vnímané inak

V každej dobe existovalo dobro a zlo, vždy existovali dobrí a zlí ľudia. V minulosti však ľudia presne vedeli pomenovať, čo je dobré a čo je zlé. V dnešnej dobe sú hodnoty tak poprekrúcané, že niektorí ľudia vôbec nevedia, čo je hodnotné a čo menej hodnotné, čo je správne a čo nesprávne, dobré a zlé, prirodzené a neprirodzené, morálne a nemorálne. Max Kašparů upozorňuje na to, že aj v minulosti boli ľudia svedkami nesprávnych vecí, nesprávneho života a nesprávnych postojov, ale nevyskytovali sa až tak často. V súčasnosti začína zlo prevažovať nad dobrom a práve toto je veľmi nebezpečná vec. Tiež je veľmi nesprávne, že na nemorálne veci sa nepoukazuje ako na niečo nesprávne, ale skôr ako na niečo bežné. A tak si ľudia postupne zvykajú, že normálne je byť neverný, promiskuitný, falošný, necitlivý. „Mnohým už vôbec neprekáža, že aj 13-14 ročné deti pijú alkohol, berú drogy alebo sexuálne žijú. Samozrejme, aj v minulosti existovali takéto deti, ale bolo ich oveľa menej,“ pripomína Max Kašparů. Mnohí ľudia považujú klamstvo, podvody a krádeže za bežnú vec, ba dokonca povedia, že je to normálne, že ak sa chce otec o rodinu dobre postarať, musí aj podvádzať či kradnúť, lebo nemá inú možnosť. V minulosti by takéto niečo nebolo prípustné. Dnes sa to vníma ako bežný jav. A tak si ľudia postupne zvykajú na to, že všetky nemorálne a nedôstojné veci sa považujú za normálne a čo je najhoršie, takmer nikto si neváži čestných, zodpovedných a statočných ľudí. Pre mnohých sú dokonca na smiech. A práve  toto je najsmutnejšie na dnešnej dobe. V minulosti sa na zlo pozeralo ako na skutočné zlo a neobaľovalo sa pozlátkom ospravedlnenia, že predsa je taká doba a nedá sa to urobiť ináč.

 

Veľa slobody škodí tým, ktorí si sami nevedia určiť hranice

„Sloboda by mala mať svoje mantinely, lebo niektorí ľudia si nevedia sami stanoviť hranice a nepoznajú zlaté bilblické pravidlo o tom, že to, čo nechceme, aby iní robili nám, tak by sme nemali robiť ani my im. A ak nedokážeme používať toto pravidlo, sloboda spôsobuje viac škody ako úžitku. Mnohí ľudia žijú dlhé roky v presvedčení, že všetci môžu všetko. A to nie je pravda,“ upozorňuje Max Kašparů. Smutnou skutočnosťou dnešnej doby je aj veľká pýcha a tiež to, že mnohí ľudia neuznávajú nič iné len sami seba. Dnes sa pravda často nehľadá. Skoro každý  má len svoju pravdu a pre svoju pravdu na internete hľadá určité potvrdenie. To znamená, že hľadá a číta tie články, ktoré mu tú jeho pravdu potvrdzujú. Odmieta čítať to, čo nesúvisí s jeho pravdou. Kvôli tejto pýche sa takýto človek nemôže vzdelávať a posúvať ďalej. „Trend je, že sa ľudia navzájom nepočúvajú. Každý je uzavrený do seba a nepočuje to, čo mu hovoria iní. Nazval by som to sebeckou hluchotou. Je to vážny problém, pretože bez komunikácie nie je život vo vzťahu,“ hovorí psychiater.

 

V minulosti rodičia túžili vychovávať slušné deti, dnes chcú vychovávať predovšetkým úspešné deti

Max Kašparů hovorí aj o tom, že v súčasnosti prevláda tendencia vychovávať úspešné deti. A výchova k úspešnosti podľa neho nie vždy súvisí aj so slušnosťou. „Niekedy byť úspešný, znamená nebyť slušný. Aby rodičia dokázali vychovávať múdre a zároveň slušné deti, museli by žiť v spoločnosti, ktorú spravujú múdri a zároveň aj veľmi slušní ľudia. A toto sa v dnešnej dobe akosi nedarí dať dokopy, pretože preferujeme krásu, tituly a sľuby. Málokto má čas skúmať, kto je skutočne múdry a zároveň dobrý človek. Radšej povrchne vnímame umelo vyprodukované pseudoosobnosti, ktoré sa radi na každom kroku predvádzajú a nevnímajú dávno známu pravdu, že skutočná múdrosť sa spája hlavne s pokorou, “ upozorňuje Max Kašparů.

 

Základom múdrosti je pokora.
Kto nedokáže byť pokorný, nemá šancu ani zmúdrieť.

(Max Kašparů)

 

Ľuďom sa dnes nechce skúmať, čo sa skrýva pod pozlátkom práce mnohých vizážistov. Nemajú túžbu hľadať múdrosť a zmysel konania iných. Stojí za tým často i lenivosť. A potom ľudia dnes na tieto veci nemajú ani čas, lebo veľmi veľa času venujú médiám a povrchným reláciám a programom. Toto ich okráda o čas, ktorý by mohli venovať podstatným a pravdivým veciam.

 

Spoločnosť môžu zachrániť zdravé rodinné vzťahy a hodnoty

Max Kašparů je presvedčený, že spoločnosť sa dá zmeniť k lepšiemu len tak, že budeme žiť správny, zdravý a múdry život v rodinách. Taktiež by si mali viac navzájom pomáhať ľudia v dedinách alebo susedia v mestách. Takýto život v spoločenstvách, kde ľuďom na sebe navzájom záleží, pomáha odstraňovať i duchovnú prázdnotu, ktorá je pôvodcom rôznych duševných chorôb a zbytočných depresií či smútkov. Dobré vzťahy v rodine alebo so susedmi či priateľmi dávajú životu  hlbší zmysel a  určitú nádej.

Taktiež kultúrno – duchovné hodnoty majú podľa Maxa Kašparů obrovský význam pre človeka. Súvisí to s tým, že každý človek nosí v sebe túžbu po spiritualite. Ak tá nie je dostatočne rozvíjaná a jej potreby nie sú napĺňané, tak človek túto túžbu nahrádza pseudohodnototami, ktoré často hraničia až s posadnutosťou po kariére, peniazoch, umelej kráse, funkciách, neviazanej zábave a iných pôžitkoch. Ľudia, ktorí hľadajú hlbší význam bytia, teda tí, ktorí sú tzv. hľadajúci  a hľadajú podstatu duchovna a pravdu o svete, vedia sa skôr odosobniť od povrchných vecí a nachádzajú šťastie v poznávaní, ktoré je často nekonečné, a preto dušu napĺňa neustále. Duchovný človek má vyvinutý cit pre rozlišovanie týchto šiestich vecí. Vie rozlišovať medzi:

  • dobrom a zlom,
  • krásou a škaredosťou,
  • pravdou a klamstvom.

 

Povrchná zábava dokáže naplniť dušu len na určitý čas, a preto títo ľudia nedokážu byť šťastní dlhšiu dobu. Táto nenaplnenosť ich potom núti vyhľadávať ďalšie zážitky, adrenalínové záležitosti, ktoré sa musia neustále stupňovať, aby človeka dokázali uspokojovať. A keď ich už nič nedokáže uspokojiť, prichádza nespokojnosť, vyhorenosť, nezáujem o svet alebo duševné či iné choroby. Zmysel života nám môže dať aj to, keď porazíme vlastný egoizmus a dokážeme sa sústreďovať aj na iných ľudí a dokážeme im pomôcť. Mnoho ľudí našlo stratený zmysel života vďaka tomu, že začali pomáhať iným.

Autor článku  : Jaroslava Koníčková